sobota 30. júna 2012

Boj anjela - Prológ

Prechádzala som lesom. Napäto som nasledovala vyšliapaný chodník, no absolútne som nevedela, kam vedie. Nevedela som ani, čo tu robím. Chcela som sa len dostať von, preč z tohto zeleného bludiska. Stromy boli vysoké a husté, nepresvitalo cez ne nijaké svetlo. Kvety tu neboli žiadne. Hmyz, vtáctvo, zvieratá... Nič tu nebolo. Bola som tu len ja a samota, bezmocnosť... temnota. Nevedela som sa z tadiaľ dostať preč. Tá bezmocnosť, že neviem, kam mám prv skočiť, kam sa mám prv pozrieť, čo prv urobiť, ma zožierala.
Začala som zrýchlene dýchať. Panika vo mne narastala, srdce mi búšilo ako o závod a tep mi v spánkoch nepríjemne pulzoval. Čo je to za miesto? Prečo som tu? Kde sú všetci? Jedna otázka za druhou sa rodila v mojej mysli, ale na žiadnu z nich som nemala odpoveď. Hnevalo ma to. Chcela som si dupnúť ako malé dieťa, chcela som svoje odpovede, svoj domov!
Panika ma poháňala ďalej a ďalej do temných hlbín lesa. Moje bosé nohy sa zľahka dotýkali studenej zeme, biele šaty mi viali a vlasy jemne tancovali s vetrom. Cítila som sa inak. Akoby som ja bola iná. Akoby som to ani nebola ja.
Nečakala som a rozbehla som sa preč. Chodník, ktorý som doteraz nasledovala, ma viedol hlbšie do lesa a z toho som mala strach. Odbočila som z cesty a utekala som nevedno kam. Chcela som len preč z tohto miesta. Chcela som ísť domov, do bezpečia. Z toho miesta mi naskakovala husia koža.
Bežala som ako opreteky. Počula som, ako vzduch okolo mňa sviští a ako zrýchlene dýcham. Očami som kmitala na všetky strany, no nikde som nenachádzala ani zmienku o východe.
Až tam, v diaľke, som uvidela svoju záchranu. Uvidela som žiariace svetlo. Priťahovalo ma k sebe ako magnet, a ja som neváhala a bežala som k nemu. Chcela som byť pri ňom tak moc, že som sa zaťala a utekala som ako rýchlo to šlo. Všetku svoju energiu som presunula do nôh a už som ani nevnímala, kedy kladiem pravú cez ľavú.
Na tvári sa mi objavil úsmev. Blížila som sa, to svetlo som už mala skoro na dosah. Bežala som ešte rýchlejšie. Dávala som pozor, aby som nezakopla. Jediné, čo som chcela, bolo to svetlo. To magické svetlo, z ktorého sálalo bezpečie a dobrota.
Posledný krát som sa dotkla zeme a skočila som do tej svetelnej brány...

pondelok 25. júna 2012

The Hunger Games - Book/Film

Rozhodla som sa začať s týmto skvostom, ktorý mi nedal spávať poriadne dlho. Dúfam, že nie ste sklamaní. :)

Hry o život

Ako prvé prekvapenie, keď som knihu otvorila, bol prítomný čas. Pred tým som sa pokúšala čítať poviedky v prítomnom, no nikdy mi to moc nešlo. Niekedy ma to otravovalo a inokedy mi to bolo proti srsti. Nevedela som, prečo to tak je, no vždy som poviedku zavrela a do podvedomia som si vložila tiché varovanie pred týmto štýlom. Avšak pri tejto knihe mi to ani trochu nevadilo. Prvé kapitoly síce boli trochu kostrbaté, no po pár stránkach som si na čas zvykla a príbeh sa mi čítal ako jedna báseň. Na tejto knihe - a vlastne na všetkých knihách - sa mi páčilo, že každá kapitola skončila nečakaným zvratom. Doteraz mám v pamäti šok z deviatej kapitoly. Bol to pre mňa obrovský zlom a vtedy si ma kniha oficiálne podmanila a nepustila ma, kým som nepretočila poslednú stránku. Bavili ma opisy, dialógy, monológy, situácie a vhodne volené slová. Často som sa zamýšľala, ako dokázala autorka poskladať tak krásnu vetu. Už pri prvej knihe som vedela, že Hunger Games budú nová senzácia a Meyerová s Rowlingovou získajú novú konkurentku.
Fanúšici sa, samozrejme, začali rozdeľovať do týmov. Team Gale aj Team Peeta majú veľké zástupy svojich princezien - možno aj princov :) -, no pre mňa aj tak zostane najlepšou postavou môj milovaný Haymitch. Tento starý ožran s inteligenciou a ostrým humorom mi učaroval už pri prvom veľkom páde. (Ak ste čítali, viete, čo myslím. Dúfam... :) ) Zamilovala som si ho. Keby som mala byť ja hodená do arény a bojovať o holý život, bola by som nesmierne nadšená, keby bol Abernathy mojim mentorom.

Keby mi však mám medzi lámačmi sŕdc vybrať, tak to moje zlomil Peeta. V prvej knihe síce Gale nedostal veľa príležitostí prejaviť sa a možno preto som si obľúbila Peetu, no ani po ostatných dvoch knihách som svoj názor nezmenila.

Kniha nebola len bezduchým príbehom, nad ktorým budete chvíľu žasnúť a potom naň zabudnete. Tento príbeh mi utkvel v pamäti. Autorka sa nám snaží niečo dať, niečo odkázať. Chce, aby sme čítali medzi riadkami. Skombinovať násilie, vojnu, politiku, lásku, zábavu... a skombinovať to tak zmysluplne dokáže len pravý spisovateľ, a to Suzanne rozhodne je.


Hodnotenie: * * * * *




Skúška ohňom

Ako prvé chcem opomenúť debilný slovenský preklad názvu, s ktorým však už nič neurobím.


Nemôžem si pomôcť, no táto kniha ma bavila už o niečo menej. Páčila a mi tá atmosféra arény a preto som bola klamaná, že v druhej knihe mala menej priestoru.

Avšak o zvraty bolo postarané. Bavila ma síce menej, no aj tak sa mi páčila a dočítala som ju s chuťou.

Táto kniha sa sústredila viac na politiku ako na romantiku, no dokonalo prepracovaný dej absenciu citov doplnil. Veci začali byť vážnejšie a nikomu už nebolo nič jedno.

Keď sa Katniss dozvie, že sa aj s Peetom vracajú do arény a stávajú sa obeťami intríg Sídla, jej prvotná reakcia je naozaj vtipná. Neunesie to a opije sa aj s mojim milovaným Haymitchom.

Tiež sa tu opäť prejaví Katnissina drzosť a odvaha. Spolu s Peetom využijú predvedenie pred porotcami a každý zvolí ostrý spôsob, ako získať čo najlepšie hodnotenie.

Avšak Katniss mi niekedy prišla nesmierne krutá a... ani neviem, ako to nazvať. Bola to moja prvá hlavná hrdinka, s ktorom by som sa nikdy nechcela stotožniť. Pár krát som si pri čítaní aj ponadávala a dúfala som, že nie je až taká sprostá. Moje modlitby však neboli vypočuté a tak robila jednu blbosť za druhou.

Tiež sa mi nepáčilo, ako sa kruto pohrávala s Peetovimi a Galeovimi citmi. Bolo mi ich oboch nesmierne ľúto a dúfala som, že Katniss svoj prístup zmení.

Celkovo bola táto kniha tiež výborná, no ako som spomínala, niektoré veci sa mi nepáčili.

Hodnotenie: * * * *  


Drozdajka

V tretej - poslednej - časti nastáva veľké finále a rozuzlenie všetkých problémov a konfliktov. Táto kniha je nabitá zvratmi a prekvapeniami. Nejedenkrát mi ukvapla slza (dobre, boli to vodopády) nad udalosťami a často krát som si od nervozity hrýzla nechty.

V tejto knihe vypukne pravá vojna a všetka zodpovednosť leží na Katniss. Mám tu niekoľko obľúbených častí, ktoré ma mátali ešte dlho po prečítaní.

Legendárna hláška: Ak zhoríme, zhoríte s nami. Nabitá toľkou odvahou a vierou. Alebo "posedenie pri strome", kedy si Katniss zaspieva zakázanú pieseň. A, samozrejme, hra na pravdu a lož.

S tou je späté niečo, o čom som nesnívala ani v tých najhorších snoch. To, čo sa stane Peetovi, je rozhodne to najhoršie, čo sa mohlo stať. Keďže som za Team Peeta, bolo to pre mňa niečo hrozné. Nikdy som sa pri knihe tak nenaplakala.

Táto kniha má v sebe toľko utrpenia, no zároveň aj lásky, víťazstva, odvahy a ctižiadosti. Bol to ten najlepší záver, aký mohla autorka za ságou napísať. Všetky tri knihy boli pre mňa niečim novým a nezabudnuteľným. Vraciam sa k nim stále znova a znova a nikdy neprestanem.

Hodnotenie: * * * * *